MiG-23M bort «78» žltý s čiernym lemovaním. Bol vo výzbroji 787. IAP ktorý lietal zo základne Finow v NDR. Tento stíhací pluk patril do zostavy 16. Gv.IAD 16. LA GSVG (ГCBГ – Skupina sovietskych vojsk v Nemecku). Typ MiG-23M tvoril výzbroj 787. IAP v rokoch 1975 až 1989.
MiG-23M bort «31» oranžový s bielym lemovaním. Bol vo výzbroji 35. IAP ktorý lietal zo základne Zerbst v NDR. Tento stíhací pluk patril do zostavy 126. IAD 16. LA GSVG (ГCBГ – Skupina sovietskych vojsk v Nemecku). Typ MiG-23M tvoril výzbroj 35. IAP v rokoch 1975 až 1987.
MiG-23M bort «55» červený s bielym lemovaním. Stroj z výzbroje jedného zo stíhacích plukov 16. LA GSVG (ГCBГ – Skupina sovietskych vojsk v Nemecku). 55-ka sa zúčastnila spoločného cvičenia s JG-9 LSK-LV na ktorom dvadsaťtrojky lietali z diaľnice. Dokument o tomto cvičení z dielne Filmového štúdia NVA je pod názvom „Jagdflugzeuge der DDR Doku“ k vzhliadnutiu na YOUTUBE. Cvičenie na diaľnici v tomto dokumente začína od času 35:50. Na tomto cvičení bol použitý zaujímavý variant výzbroje - rakety R-13M na podkrídlových závesníkoch APU-13MT.
MiG-23M bort «34» konturnyj. Bol vo výzbroji 114. IAP ktorý lietal zo základne Milovice-Mladá (Boží Dar) v ČSSR. Tento stíhací pluk patril do zostavy 131. SAD CGV (ЦГВ – Stredná skupina vojsk). Typ MiG-23M tvoril výzbroj 114. IAP v rokoch 1978 až 1991.
MiG-23M bort «37» červený. Pre tých, ktorý majú v kitníku model MiG-23M a nevedia ho využiť inak ako hračku pre deti, dávam jednu vhodnú a pritom autentickú kamufláž. Takýto MiG-23M je vystavený ako pamätník v mestečku Šichany - Saratovská oblasť - Rusko. Šichany boli za sovietskej éry uzavreté mesto v ktorom sa nachádzalo centrum vývoja chemických zbraní a protichemickej ochrany. Vystavený MiG-23M pochádza práve z cvičného chemického polygónu. Jeden z účastníkov známeho ruského modelárskeho fóra o ňom píše „ ... a yperitom je nasiaknutý po celom povrchu, blízko k nemu radšej nechodiť ...“
MiG-23MS bort «86» červený s čiernym lemovaním. Ako už bolo v tomto vlákne uvedené, prvá komerčná verzia MiG-23MS Izdelie 23-11MS bola produkovaná v rokoch 1974 až 1978 a dodávaná letectvám arabských krajín. Malé množstvo týchto strojov ostalo v ZSSR. Boli zaradené do cvičných leteckých plukov kde slúžili k výcviku arabských pilotov. Dva stroje tejto verzie boli v druhej polovici 70-tych rokov minulého storočia tiež vo výzbroji 4. letky 234. IAP ktorý lietal zo základne Kubinka pri Moskve. 234. IAP bol tzv. „vizitnyj“ pluk VVS, ktorý lietal na návštevy do zahraničia reprezentovať VVS a rovnako chodili zahraničné návštevy k 234.IAP. Práve na predvádzanie verzie MiG-23MS arabským delegáciám slúžili od roku 1974 stroje s bortovými číslami 85 a 86. MiG-23MS bort «86» bol po vyradení z letovej prevádzky odovzdaný ako učebná pomôcka do Moskovského leteckého inštitútu.
MiG-23M bort «23» červený s bielym lemovaním. Stroj z výzbroje 678. Gv. SIAP (678-й гвардейский смешанный испытательный авиационный полк – gardový zmiešaný skúšobný letecký pluk). Stíhacie dvadsaťtrojky 678-ho Gv. SIAP ako jedny z mála nosili na ľavom sacom kanáli emblém gardových jednotiek Červenej armády. Pluk lietal zo základne Priozersk/Kambala pri meste Sary-Šagan vo východnej časti kazašskej stepi a dvadsaťtrojky verzií MiG-23M/MLA/MLDG/UB tvorili výzbroj jeho 2. a 3. letky v rokoch 1981 až 1994.
Letisko v Kambale bolo v čase sovietskej éry súčasťou uzavretej „Základne č.7 Priozersk“ desiateho GIP (10-й Государственный испытательный полигон Министерства обороны – štátny skúšobný polygón ministerstva obrany) so sídlom v meste Sary-Šagan. Desaťtisíce sovietskych inžinierov tu vyvíjalo a skúšalo nové raketové a radarové systémy protivzdušnej, protiraketovej a protikozmickej obrany.