Kamuflážna schéma č. 6
Magyar Honvédseg Repülö Csapatai (MHRCS)
Maďarské vojenské letectvo zaradilo do svojej výzbroje varianty Su-22M3 (Izd. «S-52 M3K», Fitter-J) a Su-22UM3 (Izd. «S-52 UM3K», Fitter-G), čo boli exportné varianty Su-17M3 a Su-17UM3 s motormi Tumanskij R-29BS-300. Štandardnou pohonnou jednotkou pre typ Su-17/22 bol motor Ljulka AL-21F-3. Súčka s väčšími pohonnými jednotkami Tumanskij mali odlišnú kapotáž zadnej časti trupu a boli okrem Maďarska exportované aj do Lýbie, Peru a Jemenu.
Začiatkom 80-tych rokov strácala maďarská ekonomika na výkonnosti a to si vyžiadalo zníženie nákladov pre nákup drahej vojenskej techniky. Z tohto dôvodu sa hlavným kritériom pri výbere varianty stala cena a Su-22M3 bol oveľa lacnejší ako Su-22M4 nadupaný zložitou elektronikou. Výber pohonnej jednotky mal priniesť ďalšie zníženie nákladov na údržbu a servis, nakoľko rovnaký typ pohonnej jednotky používali aj stroje MiG-23 ktoré malo MHRCS v tej dobe už niekoľko rokov vo výzbroji.
Maďarské posádky absolvovali výcvik na Su-22 v dvoch skupinách od júla 1983 do februára 1984 v 802. uap Krasnodar.
Od novembra do decembra 1983 bolo do Maďarska dodaných 12 bojových a 3 cvičné stroje. Všetky Su-22 boli privezené v rozmontovanom stave v transportných bedniach na palubách dopravných lietadiel An-12. Montovali sa na letisku Taszár a zalietavala ich skupina sovietskych pilotov.
Jednomiestne stroje pochádzali z výrobných sérií 51 a 52. Dvojmiestne stroje pochádzali z výrobnej série 90.
Od marca 1984 bola nimi postupne vyzbrojovaná novovytvorená 101. samostatná prieskumná letka ktorá operovala zo základne Taszár pri meste Kaposvár na juhozápade Maďarska. Táto jednotka bola zaradená do zostavy armádneho letectva a bola podriadená pozemným vojskám.
Pri reorganizácii maďarskej armády na prelome 80. a 90. rokov zaniklo samostatné armádne letectvo a jeho jednotky boli zaradené do maďarského letectva. 101. samostatná prieskumná letka bola zrušená a z jej personálu a leteckej techniky bola novo vytvorená 3. letka-prieskumná 'Fürkészdarázs' (searching wasp) 31. 'Kapos' pluku taktického letectva (31.HRE) ktorý bol taktiež dislokovaný na základni Taszár. 31. HRE bol jediným leteckým plukom v maďarskom letectve s tromi letkami. Prvé dve letky (31-1 'Turul' a 31-2 ' Boszorkány') lietali na type MiG-21.
V druhej polovici roka 1990 bola na spárke ev.č. 08 prevedená GO v Leteckom opravárenskom závode Baranovichi/ZSSR pri ktorej dostala ARZ-tovskú trojfarebnú „vlnovkovú“ kamufláž.
V rokoch 1995 a 1996 prešlo šesť maďarských Su-22 (5ks M3 + 1ks UM3) generálnou opravou po 1000 – 1100 hodinách letu, ktorú vykonala spoločnosť Dunai Repülőgépgyár Rt. (Dunajská letecká továreň) s pomocou Bieloruských leteckých opravárskych podnikov. Pri GO dostali tieto stroje novú trojfarebnú kamufláž.
Na základe rozkazu veliteľa maďarských ozbrojených síl sa v decembri 1995 začalo s premiestňovaním lietadiel pluku na letisko Pápa a v polovici decembra 1996 bol 31. pluk taktického letectva zrušený.
Počas trinásťročnej služby boli pri haváriách zničené dve bojové lietadlá Su-22M3 a jedno cvičné Su-22UM3. Piloti sa vo všetkých prípadoch úspešne katapultovali.
Po vyradení z armády bolo päť lietadiel uložených v Pápe a časť z nich putovala do múzeí (Košice 1ks, Kecel 1ks, Szolnok 2ks, Kecskemét 1ks, Tata 2ks).
Výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola. Výsostné označenie tvorili do konca marca 1991 červené hviezdy s bielym lemom, v strede hviezdy bielo-zelený maďarský „terč“. Hviezdy na krídlach orientované tak, že horné cípy hviezd boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 30° (maximálne otvorené).
V období január/marec 1991 boli hviezdy zamaľované a nahradené klinovými znakmi vo farbách trikolóry maďarskej vlajky. Klinové znaky na krídlach orientované tak, že cípy klinov boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 63° (maximálne zatvorené).
Suchoje z Taszára dostali dvojmiestne evidenčné/trupové čísla od 01 do 16. Čísla boli červené s bielym lemom v oblom fonte, umiestnené na bokoch pilotnej kabíny a na bojových strojoch zodpovedali posledným dvom čísliciam výrobného čísla. Pýtate sa, ako mohlo 15 lietadiel dostať číslovanie do 16? Niektoré vojenských letectvá, vrátane maďarského, vynechávali pri označovaní svojich lietadiel číslo 13. Takto bolo na maďarský Su-22M3 výr.č. 51813 namiesto ev. čísla 13 namaľované číslo 16, ale tento stroj svojmu osudu aj napriek tomu neunikol. V septembri 1995 sa počas nočného letu zrazil s maďarským MiG-23UB. Pilot suchoja sa úspešne katapultoval, avšak posádka MiG-u bohužiaľ katastrofu neprežila.
Na niektorých strojoch sa v závere služby objavil emblém 3. letky 'Fürkészdarázs' nastreknutý do stredu kýlovky pred klinový výsostný znak z oboch strán.
Prehľad použitia variantov továrenských kamuflážnych schém na maďarských Su-22:
Sch. č. Ev. č.
01: 01+16
02: 02+14
03: 03+07+15
04: 04+08
05: 06
06: 05+09
07: -
08: -
09: -
10: 10
11: 11
12: 12
Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 6 je maďarský Su-22M3 výr.č. 52305. Pri jeho výrobe nebolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla. Podľa tohto pravidla mal byť sfarbený podľa kamuflážnej schémy č. 5.
Bol vyrobený v lete 1983 a koncom roka dodaný do MLR v rozmontovanom stave. Na jar 1984 bol zmontovaný a zalietnutý na letisku Taszár.
Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané červené číslo 05 s bielym lemovaním (nula s dvoma deliacimi mostíkmi na oboch farbách, päťka so štyrmi mostíkmi iba na bielom leme). Na kýlovke niesol emblém 3. letky 'Fürkészdarázs'.
Posledný let tohto stroja sa uskutočnil koncom roka 1996.
Od septembra 2006 je exponátom Múzea letectva v Košiciach. Pred odovzdaním na Slovensko dostal novú trojfarebnú „dunajskú“ kamufláž zhodnú s kamuflážami maďarských Su-22 generálkovaných v Dunajskej leteckej továrni. Emblém letky 'Fürkészdarázs' na kýlovke ostal zachovaný.