Diskusní fórum modelářů

Továrenské kamufláže československých Su-22
V tomto roku uplynulo dvadsať rokov od ukončenia letovej služby typu Su-22M4 & UM3 vo vojenskom letectve Českej republiky.
Na viacerých vláknach ModelFora a aj iných CZ-SK modelárskych stránkach som registroval dopyty na systém továrenských kamufláží CS Su-22M4 & UM3, no na žiadnom z týchto webov a ani v žiadnej mne známej publikácii o Su-17/22 som nezaregistroval serióznu odpoveď.
Téme továrenských kamufláží sa venoval p. Janoušek v článku „Suchoj Su-22 Kamufláže a označování“ / MODELÁŘ EXTRA N°21-2014. V článku sú továrenské kamufláže spomenuté len okrajovo a bez náležitých záverov, problematika označovania Su-22 v CS/CZ/SK letectve je spracovaná podrobnejšie. Článok obsahuje množstvo inde nepublikovaného fotografického materiálu a kamufláže dvoch CS strojov.
Excelentnou formou spracoval Martin „mrdetonator“ Šusta na ModelForum vlákno „KAMUFLÁŽE A FARBY SU-22 PO GO“. Vlákno je zamerané hlavne na nové kamufláže strojov generálkovaných v LOTN, továrenským kamuflážam sa vlákno venuje v menšom rozsahu. Vlákno tiež obsahuje množstvo dosiaľ nepublikovaného fotografického materiálu.
Informácie objasňujúce problematiku továrenských kamuflážnych schém strojov typovej rady Su-17/22 som nedávno našiel na zahraničných modelárskych stránkach a modelárskych časopisoch.

Takže ako to bolo s továrenskými kamuflážami Su-17/22?
Stroje typovej rady Su-17/22 produkoval letecký závod №126 v Komsomoľsku nad Amurom nesúci meno J.A. Gagarina (KnAAZ).
Od roku 1979 začali lietadlá vyrábané týmto závodom dostávať deformačný kamuflážny náter.
Pre tento typ bol vypracovaný kamuflážny predpis obsahujúci 96 variantov továrenských kamuflážnych schém ktoré mali byť aplikované v závislosti od terénu a dominantného pozadia zón v ktorých mali byť stíhacie bombardéry prevádzkované.
Základné typy kamuflážnych schém podľa zóny:
• „vegetatívny“ pre východnú Európu, Bielorusko, pobaltské štáty, Ďaleký východ, stredné pásmo ZSSR a Kaukaz
• „lesostepný“ pre Ukrajinu, Moldavsko, Povolžie, Ural a Zabajkalsko
• „púštny“ pre Strednú Áziu
• „snežný“ pre Ďaleký sever, Arktídu a všetky územia so snehovou pokrývkou.
Bolo však bežnou praxou, že typ kamufláže nezodpovedal zóne prevádzkovania. Napríklad stroj lietajúci Strednej Ázii mohol niesť „vegetatívnu“ kamufláž.
Všetky tieto schémy boli určené pre letné obdobie. V zimnom období malo byť 70% plôch tmavších farebných odtieňov premaľovaných bielym emailom AC-5130. Táto úprava kamufláže sa však nikdy nikde neaplikovala.

Všetky stíhacie bombardéry Su-22 dodané letectvu ČSLA a vojenským letectvám armád Varšavskej zmluvy mali továrenský letný „vegetatívny“ maskovací náter.
Vonkajšie povrchy každého lietadla boli natreté v KnAAZ polyakrylovým emailom AK-5178M.
Spodné plochy trupu, krídla a stabilizátora boli natreté smaltom AK-5178M „modrošedá N°4“, časť spodných plôch trupu od spoja plechov medzi prepážkami č. 28 a č. 29 až po prepážku č. 45 bola natretá epoxidovým emailom EP-14O vo farbe hliníka. Deliaca čiara medzi náterom horných a spodných plôch mala byť zvlnená.
Hlavnou farbou náteru horných a bočných plôch je základný krycí email AK5178M „tmavo zelená N°7“, doplnkovými farbami sú emaily AK-5178M „svetlo zelená N°2“, „piesková N°5“ a „hnedá N°6“. Farba rádiotransparentných prvkov (špička kužeľa nasávania vzduchu, špičky kýlu, kapotáže a panely antény) je zelený smalt EP-255.
Výstupné prstence pohonnej jednotky, oválne obklady po bokoch trupu s poťahovými plátmi koreňovej časti špičky krídla a predná časť zbraňových pylónov č.5 a č.6 v oblasti ústia hlavní kanónov NR-30 zo žiaruvzdornej ocele.
Časti vztlakových klapiek a časti plášťa otočnej časti krídla, vysúvané z púzdra pevnej časti krídla, neboli lakované.
Charakteristickým znakom pôvodnej továrenskej kamufláže bolo sfarbenie krytu výklopnej časti krytu pilotnej kabíny v základnej krycej farbe (tmavozelená), bez ohľadu na farbu kamuflážnych škvŕn v oblasti kokpitu.

Náter horných a bočných plôch bol realizovaný podľa jedného z 12 variantov kamuflážnej schémy vyvinutých pre „vegetatívny“ typ kamufláže. Každý variant sa od všetkých odlišoval umiestnením a konfiguráciou farebných polí (týmto spôsobom sa mala natrieť letka lietadiel určených pre jeden pluk). Predpis obsahoval pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Tak napríklad:
kamuflážna schéma č.1 = výr.č. xxx01 + xxx13
kamuflážna schéma č.2 = výr.č. xxx02 + xxx14
kamuflážna schéma č.3 = výr.č. xxx03 + xxx15
až
kamuflážna schéma č.12 = výr.č. xxx12 + xxx24
(všetky bojové stroje dodané do Bulharska, Československa, Maďarska, NDR a Poľska pochádzali z 20 kusových sérií)
Bolo však bežnou praxou, že číslo aplikovanej varianty schémy bolo voči sériovému číslu tesne, viac alebo úplne mimo pravidlo. Napríklad z Československých Su-22 bolo toto pravidlo dodržané pre 38 z 58 strojov. (cca 66%).

Lietadlá natrené podľa rovnakej kamuflážnej schémy neboli v žiadnom prípade úplne identické, pokiaľ ide o sfarbenie. Povaha, vzájomné usporiadanie a striedanie farieb (kamuflážny vzor) sa opakovali, ale veľkosť, tvar a obrysy kamuflážnych polí sa výrazne líšili z lietadla na lietadlo, keďže pri lakovaní v lakovni KnAAZ sa obrysy farebných polí naznačovali na lietadlá od oka rukou bez použitia šablón. Napríklad kamuflážne pole začínajúce na pevnej časti krídla mohlo byť na jednom stroji ukončené na rovnakom boku trupu ale na inom stroji mohlo byť pretiahnuté cez hrebeň lietadla až na protiľahlý bok trupu. Bolo bežné že niektoré kamuflážne pole chýbalo alebo malo inú ako predpísanú farbu. Jedinou požiadavkou bolo nanesenie nepravidelne tvarovaných kamuflážnych polí (vyhýbajúcich sa čistým štvorcom, kruhom atď.) nie väčších ako jeden meter štvorcový.

Toto vlákno, ako už napovedá jeho názov, je zamerané hlavne na zdokumentovanie všetkých dvanástich variánt továrenských kamuflážnych schém. Postupne budú predstavené rekonštrukcie kamuflážnych schém pre dva tucty strojov Su-22M4 (изделие «С-54К»), Su-22UM3 (изделие «С-52УМ3К») vojenských letectiev ČSSR+NDR+PLR+BLR+ZSSR+SR a maďarskej Su-22M3 (изделие «С-52 M3К»). Kamufláže jednotlivých strojov budú prezentované v podobe, akú mali v čase dodania svojim užívateľom.
Histórii služby u jednotlivých užívateľov, problematike výsostného označovania, trupových čísiel, kódového a taktického označovania a tiež symboliky bude venovaná menšia pozornosť.
Téma sa nezaoberá technickou stránkou strojov typovej rady Su-17/22.
Rekonštrukcie kamuflážnych schém boli realizované čiastočne podľa vlastných fotografií, hlavne však boli použité dlhodobo zozbierané fotografické podklady z webov. Chýbajúce podklady pre skompletizovanie kamufláží CS strojov vybraných pre tento projekt mi zo svojho bohatého fotografického archívu pre typ Su-22 poskytol Milan „Dundr“ SIMR, za čo mu týmto vyslovujem veľké ĎAKUJEM.
Poďakovanie za poskytnuté podklady o službe Su-22 na Slovensku patrí aj p. Várymu a p. Hattalovi, zamestnancom VHM Piešťany.

Krátky prehľad služby v Československu:
Do Československa bolo v období od marca 1984 do mája 1990 dodaných 50 bojových strojov verzie Su-22M4 (изделие «С-54К») a 8 cvičných strojov verzie Su-22UM3 (изделие «С-52УМ3К»). Všetky Su-22 boli privezené na palubách vojenských transportných lietadiel (vzdušná vzdialenosť medzi Komsomoľsk na Amure / Hradec K. činí cca 7500 km) v rozobranom stave, montovali sa na letisku v Hradci Králové a Náměšti nad Oslavou. Montovala a zalietavala ich skupina sovietskych technikov a pilotov ktorí vyškolili aj prvých čs. inštruktorov a technikov.
Jednomiestne stroje pochádzali z výrobných sérií 22, 26,27,33,34, 36,37, 40 a 42. Dvojmiestne stroje pochádzali z výrobných sérií 66, 71, 72 a 73.
Stroje z prvých dodávok sa stali novou výzbrojou 1. letky 47. pzlp v Pardubiciach (od roku 1985 Hradec Králové). Stroje z ďalších dodávok smerovali k 20. sbolp Náměšť nad Oslavou a neskôr tiež k 6. sbolp Přerov kde vytvorili novú výzbroj jednej letky.
Na začiatku 90-tych rokov bola započatá reorganizácia československého letectva. V jej rámci došlo k zrušeniu všetkých leteckých útvarov ktoré mali typ Su-22 vo výzbroji. Ako prvý bol v roku 1991 zrušený 6. sbolp Přerov a v roku 1993 došlo k zrušeniu 47. pzlp Hradec Králové. Stroje zo zrušených útvarov boli zaradené do zostavy 20. sbolp. Medzitým v dôsledku delenia letectva ČSFR odovzdal 20. sbolp v druhej polovici roku 1992 dvanásť lietadiel Su-22M4 a dve lietadla Su-22UM3K tvoriacim sa vzdušným silám Slovenska (celkovo od leteckých útvarov v Čechách na Slovensko prelietnutých 18ks M4 a 3ks UM3). V roku 1994 došlo k zrušeniu aj 20. sbolp Náměšť nad Oslavou ktorý bol však okamžite pretransformovaný na 32. základnu taktického letectva. Letová služba tohto typu v letectve Českej republiky skončila v roku 2002 kedy bol vyradený z jeho výzbroje. Jedna časť strojov bola odpredaná v roku 2005 do Vietnamu a ďalšia časť v roku 2010 do Jemenu.
Spôsob označovania československých Su-22 výsostnými znakmi, evidenčnými/trupovými číslami, kódovými znakmi a taktickými číslami je podrobne spracovaný už v úvode spomínanom článku p. Janoušeka publikovanom v časopise MODELÁŘ EXTRA N°21-2014.
Od začiatku 90-tych rokov sa začali na československých Su-22 objavovať emblémy označujúce útvarovú príslušnosť.
Na štyroch strojoch 47. pzlp bol krátko pred jeho zrušením aplikovaný emblém jednotky umiestnený nad trupovými evidenčnými číslami z oboch strán (obr A.). U 6. sbolp mal znak iba jediný stroj a to spárka ev.č. 7207 ktorá niesla znak mesta Přerov umiestnený iba z ľavej strany nad snímačom uhla nábehu (obr B.). V lete 1992 dostali stroje 20. sbolp emblém jednotky v striekanej forme umiestnený na koreni kýlovky pred taktickým číslom z oboch strán (obr C.). Tento bol po zrušení a transformácii jednotky nahradený znakom 32. ztl vo forme samolepky (obr D.). V tomto období pribudli na strojoch 32. ztl aj znaky 1. letky umiestnené pod pevnou časťou krytu kabíny iba vľavo (obr E.) a 2. letky umiestnené v rovnakej pozícii ale zvyčajne z oboch strán (obr F.).

Prehľad použitia variantov továrenských kamuflážnych schém na československých Su-22:
Sch. č. Ev. č.
01: 7001/2701
02: 7002/2702+6102/6602+8202/6802
03: 3313+3403+3515+3701+3703+3803+4013+4014+1703/7103
04: 3314+3315+3316+3616+3704+4008+4016+1704/7104
05: 2718/2218+3404+3405+3617+3705+4005+4017
06: 2717/2217+3402+3406+3618+3706+4006+4018+7309+7310
07: 2719/2219+6919/2619+3407+3619+4007+4208+7207
08 6920/2620+2720/2220
09: 3620+4009+4209
10: 3702+4010
11: 3311+4011
12: 3312+3802+4012+7208
??: 4015*
Pozn.* - havária po dvoch mesiacoch služby, nenájdené žiadne foto umožňujúce priradiť číslo kamuflážnej schémy.

Kamuflážna schéma č. 1
Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 1 je československý Su-22M4 výr.č. 27001. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený v marci 1984 a od júla toho istého roku zaradený do služby k 1. letke 47. pzlp. Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 7001 (nuly so šiestimi deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo posledným štyrom čísliciam výrobného čísla. Rovnakým spôsobom boli v z výrobného čísla odvodené evidenčné čísla pre typovú radu Su-7BM/BKL/U, kde prvé dve číslice zodpovedali číslu série a druhé dve číslu lietadla v rámci série. Toto bolo ostatne všeobecným štandardom/predpisom používaným do polovice 80-tych rokov pre vytvorenie evidenčných čísiel všetkých lietadiel ČSLA nielen sovietskeho pôvodu.
V KnAAZ však pre typovú radu Su-17/22 zmenili skladbu výrobného čísla, ktoré sa pre všetky bojové modifikácie skladalo z piatich číslic. Prvé dve číslice zodpovedali číslu série a posledné dve číslu lietadla v rámci série. Význam tretej číslice bude objasnený pri popise skladby výrobných čísel cvičných verzií typovej rady Su-17/22. Takto nepredpisovo boli prideľované evidenčné čísla do júla 1987, dostalo ich celkom osem Su-22M4 (2717, 2718, 2719, 2720, 6919, 6920, 7001, 7002) a štyri Su-22UM3 (6102, 6202, 1703, 1704). Všetkým týmto strojom boli evidenčné čísla začiatkom roka 1991 zmenené na predpisové. Od augusta 1987 už dostávali všetky novo prichádzajúce stroje evidenčné čísla podľa predpisu.
Prečíslovanie sa tak dotklo aj Su-22M4 výr.č. 27001. Pôvodné ev.č. bolo prekryté na oboch stranách veľkými oválnymi škvrnami sýtej okrovej farby siahajúcimi od prisávacích „protipumpážnymi“ dvierok až po oválne nelakované obklady v oblasti ústia hlavní kanónov. Na tieto škvrny bolo nastriekané žlté predpisové ev.č. 2701 (plné-bez deliacich mostíkov).
Po rozdelení Česko-Slovenska sa od januára 1993 stal súčasťou výzbroje AČR. Naďalej ostal v stave 47.pzlp kde závere služby u tejto jednotky lietal s jej emblémom.
Po zrušení 47.pzlp prevedený od marca 1993 do stavu 20. sbolp a následne 32. ztl. Tu niesol znak jednotiek (20/32) a tiež znak 2. letky. V priebehu služby dostal ďalej do stredu kýlovky veľké biele taktické číslo „36“ a na vrchol kýlovky menšie biele kódové označenie „NA-2D“ (2. letka – roj D). Posledný let tohto stroja v AČR sa uskutočnil v júli 2001. Následne bol uložený a v roku 2010 odpredaný do Jemenu.

Parádní!!!!
Bude pokračování barevných schémat?

jirie píše:Parádní!!!!
Bude pokračování barevných schémat?

Viď prvý príspevok časť "... Postupne budú predstavené rekonštrukcie kamuflážnych schém pre dva tucty strojov ..."

Wojska Obrony Powietrznej Kraju Sił Zbrojnych Rzeczypospolitej Polskiej
Skupina pilotov a technikov poľského letectva absolvovala od apríla do júla 1984 výcvik na Su-22 v 802. uap Krasnodar.
Do Poľska bolo v období od augusta 1984 do júna 1988 dodaných 90 bojových strojov verzie Su-22M4 (изделие «С-54К») a 20 cvičných strojov verzie Su-22UM3 (изделие «С-52УМ3К»). Všetky Su-22 boli privezené v rozmontovanom stave v transportných bedniach na palubách dopravných lietadiel IL-76 a An-22. Montovali sa na letisku Powidz a zalietavala ich skupina sovietskych pilotov.
Jednomiestne stroje pochádzali z výrobných sérií 23, 24, 27, 28, 29, 30, 37 a 38. Dvojmiestne stroje pochádzali z výrobných sérií 66, 67, 68 a 69.
Prvou jednotkou prezbrojenou na typ Su-22 bol 6. Pułk Lotnictwa Myśliwsko-Bombowego / Pila (1984-86). Ako ďalšie nasledovali 40 PLM-B / Świdwin (1985-86), 7. Pułk Lotnictwa Bombowo-Rozpoznawczego / Powidz (1986) a 8. Pułk Lotnictwa Myśliwsko-Bombowego / Mirosławiec (1988).
V prvej polovici 90-tych rokov začala prebiehať reorganizácia poľského letectva. Počty jednotiek a prevádzkovaných strojov boli postupne redukované, ale napriek tomu lietajú v Poľsku Su-22 dodnes.
Pri prvej GO dostávali stroje novú kamufláž tvorenú na horných plochách štyrmi farbami v sýtych odtieňoch trávovo zelenej, hráškovozelenej, červenohnedej a okrovej. Po druhej GO tvorili kamufláž na horných plochách polia olivovozelenej, čokoládovohnedej a čiernej farby. Po tretej GO lietajú poľské Su-22 v šedo-šedom kabáte.
Výsostné znaky tvorili poľské šachovnice na šiestich pozíciách. Z oboch strán na trupe pred výškovým kormidlom a na chvostových plochách. Na pohyblivých častiach krídla iba zospodu.
Evidenčné/trupové čísla na bojových strojoch štvormiestne, zodpovedajúce posledným štyrom čísliciam výrobného čísla, na cvičných strojoch trojmiestne, zodpovedajúce posledným trom čísliciam výrobného čísla. Vždy umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Ich prevedenie podľa útvaru červené, červené s bielym lemovaním a žlté, v hranatom alebo oblom fonte.
Na poľských Su-22 sa používalo množstvo emblémov, každá jednotka a letka používala vlastný emblém ktorý sa ešte v priebehu času vyvíjal alebo menil. Slušná porcia informácií k téme heraldiky na poľských Suchároch je na stránke Barwa i godło (. Obsah tejto stránky je však momentálne dostupný len na fejsbúku.
Generálne opravy poľských Su-22 boli vykonávané v leteckom opravárenskom závode Wojskowe Zakłady Lotnicze nr 2 w Bydgoszczy (WZL-2). Pri prvej GO dostávali stroje novú kamufláž tvorenú na horných plochách štyrmi farbami v sýtych odtieňoch trávovo zelenej, hráškovozelenej, červenohnedej a okrovej. Po druhej GO tvorili kamufláž na horných plochách polia olivovozelenej, čokoládovohnedej a čiernej farby. Od roku 2015 lietajú po tretej GO poľské Su-22 v šedo-šedom kabáte.
V prvej polovici 90-tych rokov začala prebiehať reorganizácia poľského letectva. Počty prevádzkovaných strojov boli postupne redukované, ale napriek tomu lietajú v Poľsku Su-22 dodnes!

Prehľad použitia variantov továrenských kamuflážnych schém na poľských Su-22:
Sch. č. Ev. č.
01: 3213+4601+741+8613+9101+9513+001+201
02: 3202+3214+8102+102
03: 3203+3215+3508+3713+3715+4603+7003+8103+9103+9615+203
04: 3216+3816+8816+9204+304
05: 3305+3618+3817+4606+7206+8817+306+605
06: 3005+3306+3617+4605+7105+8818+305+706
07: 3407+3619+3819+7307+7819+8919+307+707
08: 3620+3908+7308+7820+8308+9308+508
09: 3509+3909+7309+8309+9409+509
10: 3710+3910+8310+310+610
11: 3811+3911+7411+9411
12: 3612+3812+7412+9512
??: 31 strojov*
Pozn.* - na mne dostupných zdrojoch nenájdené žiadne foto umožňujúce priradiť číslo kamuflážnej schémy.


Ďalším strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 1 je poľský Su-22M4 výr.č. 27410. Pri jeho výrobe v rámci 27. série nebolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla. Podľa tohto pravidla mal byť sfarbený podľa kamuflážnej schémy č. 10.
Bol vyrobený v apríli 1985, v priebehu toho istého roku dodaný a zaradený do služby k 1. letke 6. PLM-B v Pile. Stroj začal svoju službu s červeným ev.č. 7410 ktoré bolo prevedené v hranatom fonte.
Odchýlkou od štandardu kamuflážnej schémy č.1 je farebný odtieň kamuflážneho poľa na koreňovej časti špičky ľavého krídla. Namiesto svetlohnedej je neštandardne použitá tmavohnedá. Neštandardné je aj svetlozelené pole v oblasti ľavej prednej výmetnice klamných cieľov ASO-2V.
Znakom letiek 6. pluku bol okrídlený tiger (Tygrysek) držiaci v labe šachovnicu. Základ znaku, okrídleného tigra, si autori znaku zapožičali od Americkej dobrovoľníckej skupiny bojujúcej počas druhej svetovej vojny v Číne. Táto jednotka bola známa aj ako lietajúce tigre. V 6. PLM-B mal 1. letka ružové krídla, zatiaľ čo 3. letka mala krídla modré. Niekedy mali tigre 1. letky aj biele krídla, pretože technikom došla ružová farba a natreli ich bielou farbou.


Pri prvej GO vykonanej v priebehu roka 1996 v leteckom opravárenskom závode WZL-2 Bydgoszcz dostal stroj ev.č. 7410 novú kamufláž.

Kamuflážna schéma č. 2
Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 2 je československý Su-22UM3 výr.č. 17532366102. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený vo februári 1984 a začiatkom júla toho istého roku ako prvý cvičný Su-22 ČSLA zaradený do služby k 1. letke 47. pzlp s evidenčným číslom 6102 ktoré zodpovedalo posledným štyrom čísliciam výrobného čísla a opäť nebolo v súlade so štandardom/predpisom pre vytvorenie evidenčných čísiel lietadiel ČSLA.
V KnAAZ prideľovali cvičným modifikáciám typovej rady Su-17/22 11-miestne výrobné čísla. V našom prípade pre výr.č. 17532366102 znamená:
Prvé trojčíslie - 175 je kód továrne č. 126
druhé trojčíslie - 323 je interný kód používaný v továrni pre Su-17/22UM3
siedma a ôsma číslica - číslo série
deviata číslica – jej význam je nejasný, ale môže to byť číslo tímu zodpovedného za montáž tohto konkrétneho lietadla.
desiata a jedenásta číslica - číslo lietadla v rámci série
Evidenčné číslo 6102 bolo čierne s bielym lemovaním (šestka s piatimi a nula so šiestimi deliacimi mostíkmi). Evidenčné číslo rovnakého prevedenia mali aj prvé štyri dodané bojové stroje Su-22M4 22. série (2717, 2718, 2719, 2720). Čierne číslice s bielym lemom však boli na kamuflážnom podklade málo kontrastné a ťažko čitateľné, preto sa ihneď po dodaní začalo experimentovať s inými farebnými kombináciami. Krátky čas sa skúšala na ev.č. 2620 kombinácia žltých číslic s bielym lemom a na ev.č. 7001 kombinácia bielych číslic s červeným lemom. Za finálne riešenie bolo už koncom júla 1984 prijaté celožlté prevedenie číslic ktoré vykazovalo dobrú čitateľnosť na kamuflážnom podklade aj z väčšej vzdialenosti.
Prečíslovanie na ev.č. podľa predpisu vykonávané začiatkom roka 1991 sa dotklo aj Su-22UM3 výr.č. 17532366102. Pôvodné ev.č. bolo prekryté na oboch stranách veľkými oválnymi škvrnami sýtej okrovej farby siahajúcimi od prisávacích „protipumpážnymi“ dvierok až po oválne nelakované obklady v oblasti ústia hlavní kanónov. Na tieto škvrny bolo nastriekané žlté predpisové ev.č. 6602 (plné-bez deliacich mostíkov).
Po rozdelení Česko-Slovenska sa od januára 1993 stal súčasťou výzbroje AČR.
Po zrušení 47.pzlp prevedený od marca 1993 do stavu 20. sbolp a následne 32. ztl.
V roku 1994 bol odoslaný na GO v LOT Trenčín počas ktorej dostal nový kamuflážny náter vzor č.1 (štvorfarebný).
Posledný let tohto stroja v AČR sa uskutočnil v máji 2002. Následne bol uložený a v roku 2005 odpredaný do Vietnamu.

Ďalším strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 2 je československý Su-22UM3 výr.č. 17532368202. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený vo februári 1984 a koncom júla toho istého roku zaradený do služby k 1. letke 47. pzlp. Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 8202 (osmička so siedmimi a nula so šiestimi deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo posledným štyrom čísliciam výrobného čísla a opäť nebolo v súlade so štandardom/predpisom pre vytvorenie evidenčných čísiel lietadiel ČSLA. Evidenčné čísla boli začiatkom roka 1991 zmenené na predpisové.
Prečíslovanie na ev.č. podľa predpisu vykonávané začiatkom roka 1991 sa dotklo aj Su-22UM3 výr.č. 17532368202. Pôvodné ev.č. bolo prekryté na oboch stranách veľkými oválnymi škvrnami sýtej okrovej farby siahajúcimi od prisávacích „protipumpážnymi“ dvierok až po oválne nelakované obklady v oblasti ústia hlavní kanónov. Na tieto škvrny bolo nastriekané žlté predpisové ev.č. 6802 (plné-bez deliacich mostíkov).
V októbri 1992 bol prelietnutý na leteckú základňu Malacky-Kuchyňa a po rozdelení Česko-Slovenska sa od januára 1993 stal súčasťou výzbroje letectva OS SR.
Stroj bol zaradený do stavu 3. sbolp, od októbra 1995 do októbra 2001 33. stíhacie bombardovacie krídlo.
V lete 1994 dostal stroj z oboch strán na kýlovku veľké taktické označenie bielym písmenom „S“ a na boky trupu pod kokpitom emblémy 3. sbolp a 3. LZ.
V roku 1996 bol odoslaný na GO v LOT Trenčín počas ktorej dostal nový kamuflážny náter vzor č.2 (trojfarebný).
Posledný let tohto stroja sa uskutočnil v auguste 1998. Od septembra 2004 je súčasťou leteckých zbierok VHM Piešťany.

Kamuflážna schéma č. 3
Kamuflážna schéma č. 3 bola v KnAAZ implementovaná v troch verziách sfarbenia nosovej časti trupu:
a) s dvoma tmavohnedými škvrnami malej plochy na oboch stranách vstupu nasávacieho otvoru ktoré siahali od deliacej čiary medzi náterom horných a spodných plôch po tyč hlavnej/pomocnej pitotovej trubice. Bežne však bola škvrna iba na jednej strane. [napr. VVS 802.uap „106“]
b) s tmavohnedou škvrnou malej plochy na vstupe nasávacieho otvoru siahajúcou od deliacej čiary medzi náterom horných a spodných plôch na jednej strane cez obe tyče pitotovej trubice až po deliacu čiaru medzi náterom horných a spodných plôch na druhej strane trupu. [napr. HU „03“ + NDR „678“ + PL „7003“]
c) bez tmavohnedých škvŕn na hlavnej ochrannej farbe (tmavo zelená) [napr. CS „3615“+“3803“+“4014“]

Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 3 je československý Su-22M4 výr.č. 37203. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla. Tento stroj mal sfarbenia nosovej časti trupu vo verzii b) a naviac odchýlkou od štandardu bol farebný odtieň kamuflážneho poľa, keď namiesto tmavohnedej bola použitá svetlohnedá farba.
Bol vyrobený v marci 1988 a od júla toho istého roku zaradený do služby k 6. sbolp Přerov. Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 3703 (nuly a trojky s dvoma deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo prvým dvom čísliciam (= číslo série) plus štvrtej a piatej číslici (= číslo lietadla v rámci série) výrobného čísla.
V auguste 1991 došlo k zrušeniu 6. sbolp a 3703-ka bola prevedená do stavu 20. sbolp.
Po rozdelení Česko-Slovenska sa stroj od januára 1993 stal súčasťou výzbroje AČR. Naďalej ostal v stave 20. sbolp a následne 32. ztl. Tu niesol znak jednotiek (20/32) a tiež znak 2. letky. V priebehu služby dostal ďalej do stredu kýlovky veľké biele taktické číslo „43“ a na vrchol kýlovky menšie biele kódové označenie „NA-1D“.
Posledný let tohto stroja v AČR sa uskutočnil v máji 2002. Následne bol uložený na letisku v Přerove a v roku 2010 odpredaný do Jemenu.

Военно-воздушные силы СССР / ВВС СССР
V období medzi rokmi 1984 až 1996 bolo verziou Su-17M4 postupne vyzbrojených osem stíhacích-bombardovacích leteckých plukov (APIB) a niektorých cvičných jednotiek. Verzia Su-17M4R bola vo výzbroji siedmich samostatných prieskumných leteckých plukov (ORAP) plus jednej samostatnej prieskumnej letky (ORAE). Stroje tejto verzie boli bojovo nasadené aj v Afganistane. K útvarom VVS sa však dostala aj časť strojov z produkcie verzie Su-22M4.

Výsostné znaky-červené hviezdy na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola. Výsostné znaky na krídlach orientované tak, že boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 63° (maximálne zatvorené).
Hviezdy boli natierané červeným emailom S-38 a ich rozmery boli pre menší kontrast zvolené o jednu štandardnú veľkosť menšie ako bolo bežné pre túto veľkostnú kategóriu lietadiel.
Trupové /bortové čísla umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Čísla vo farbe pluku (červené, modré, žlté a biele) s čiernym alebo neskôr s bielym lemom štandardne v hranatom fonte.
Bežným ozdobným prvkom bol znak OKB P.O. Suchoj s obrazom okrídleného lukostrelca (obr A.) umiestňovaný na prednej časti trupu. Gardové pluky stíhacích bombardérov (APIB) používali na svojich strojoch symbol „Gvardija“ (obr B.) iba v ojedinelých prípadoch. Na niektorých strojoch sa počas služby objavil symbol „Otličnyj samolet“ (obr C.) označujúci stroj prevádzkovaný dlhodobo bez závad. Tento symbol bol umiestnený vo väčšine prípadov na oboch stranách trupu ihneď za vstupom nasávacieho otvoru.


Ďalším strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 3 je sovietsky Su-22M4 výr.č. 40203. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla. Tento stroj mal sfarbenie nosovej časti trupu vo verzii a).
Bol vyrobený v roku 1989 a zaradený do služby k 802. UAP (výcvikový letecký pluk) na letisku Krasnodar-Centralnyj.
Bolo mu pridelené bortové číslo 106 červený s bielym lemom v štandardnom hranatom fonte a o príslušnosti k 802. UAP svedčia „oči“ namaľované na nose lietadla. Tento pluk bol v tom čase vybavený lietadlami typov Su-22, Su-25 a L-39 a oči boli mimochodom typické pre všetky typy lietadiel 802. UAP toho obdobia. Na stroje typovej rady Su-17/22M4 sa tu preškolovali zahraniční kadeti nielen z krajín tretieho sveta, ale aj z Maďarska, Bulharska, Poľska či NDR.

Kamuflážna schéma č. 4
Vzdušné sily OS SR / Slovak Air Force ASR
Pri rozdelení Československa pripadlo novovznikajúcemu slovenskému vojenskému letectvu osemnásť bojových lietadiel Su-22M4 a tri cvičné Su-22UM3. Stroje boli na letisko Malacky-Kuchyňa prelietavané od októbra 1992 z letísk Hradec Králové (47. pzlp / 6+1) a Náměšť nad Oslavou (20. sbolp / 12+2).
V januári 1993 bol na letisku Malacky-Kuchyňa vytvorený a dislokovaný 3. stíhací bombardovací letecký pluk (3. sbolp), jeho činnosť zabezpečovala 3. letecká základňa. V rámci novej organizačnej štruktúry slovenského vojenského letectva bol tento v máji 1995 pretransformovaný na 33. stíhacie bombardovacie krídlo (33. SBoLK) ktorého prevádzku zabezpečovala 33. letecká základňa (33. LZ).
V rámci úsporných opatrení Vlády SR došlo k zníženiu počtu bojových lietadiel. Časť strojov Su-22 bola koncom roka 1999 vyradená a predaná do Angoly (6ks M4 +1ks UM3). Ostatné 22-ky boli odstavené z prevádzky.
V júni 2001 sa ich prevádzka obnovila a do Angoly bola predaná ďalšia časť lietadiel (4ks M4).
V septembri 2001 sa uskutočnila ďalšia reorganizácia pri ktorej bolo 33. SBoLK zrušené a všetky zostávajúce Su-22 (6ks M4 + 1ks UM3) definitívne odstavené a zakonzervované.
Počas služby bol zničený pri havárii v apríli 1994 jeden stroj Su-22M4. Jeden Su-22M4 (3316) sa stal „strážcom brány“ na letisku Malacky. Zvyšných šesť Su-22M4 a dve Su-22UM3 tvorí súčasť expozícií slovenských leteckých múzeí a zbierok. Vojenské historické múzeum Piešťany vystavuje v svojich vnútorných a vonkajších expozíciách štyri stroje (2219+3311+6802+7208) ; Múzeum letectva v Košiciach vystavuje v svojich vonkajších expozíciách dva stroje (2702+4012) plus maďarský Su-22M3 „05“ ; letisko Slávnica-AK Dubnica n/V jeden stroj (2220) a Aero Slovakia - Aviatik klub Nitra jeden stroj (3312).
Slovenské dvadsať dvojky lietali s československými výsostnými znakmi a taktickým označením až do mája 1993. Tieto boli po tomto termíne postupne prestriekavané tmavozelenou farbou a nahrádzané slovenskými výsostnými znakmi. Znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola. Výsostné znaky na krídlach orientované tak, že boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 63° (maximálne zatvorené).
V priebehu roka 1994 dostávali stroje na kýlovku veľké taktické označenie bielymi písmenami veľkej abecedy.
V tom istom roku sa začali aplikovať aj ručne striekané emblémy označujúce útvarovú príslušnosť. Za evidenčným číslom na ľavej strane trupu to bol emblém 3. sbolp M.R. ŠTEFÁNIKA MALACKY (obr A.) a na pravej 3. LETECKÁ ZÁKLADŇA MALACKY (obr B.).

Na všetkých slovenských „súčkach“ bola továrenská kamufláž nahradená tzv. „trenčianskou“ kamuflážou (štvorfarebnou vzor č.1 alebo trojfarebnou vzor č.2) buď pri opravách v LO Trenčín, predaji do Angoly alebo odovzdaní do múzejných zbierok.


Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 4 je československý Su-22M4 výr.č. 33816. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený v máji 1987 a do ČSSR dodaný v rozmontovanom stave. V období júl-august 1987 bol zmontovaný a zalietnutý v Hradci Králové.
Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 3316 (trojky s dvoma a šestka s troma deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo prvým dvom čísliciam (= číslo série) plus štvrtej a piatej číslici (= číslo lietadla v rámci série) výrobného čísla.
V septembri 1987 bol zaradený do služby v 20. sbolp v Náměšti nad Oslavou a od júla 1989 bol prevedený do stavu 47. pzlp v Hradci Králové. V závere služby u tejto jednotky lietal s jej emblémom.
V októbri 1992 bola 3316-ka prelietnutá na leteckú základňu Malacky-Kuchyňa a po rozdelení Česko-Slovenska sa od januára 1993 stala súčasťou výzbroje letectva OS SR.
Stroj bol zaradený do stavu 3. sbolp, od októbra 1995 do októbra 2001 33. stíhacie bombardovacie krídlo.
V lete 1994 dostal stroj z oboch strán na kýlovku veľké taktické označenie bielym písmenom „F“.
V roku 1999 bol odoslaný na GO v LOT Trenčín počas ktorej dostal nový kamuflážny náter vzor č.2 (trojfarebný).
Posledný let tohto stroja sa uskutočnil v novembri 2003.
V súčasnosti je vystavený ako exponát / Gate Guard pri vstupnej bráne na leteckú základňu Kuchyňa-Malacky.

Ďalším strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 4 je československý Su-22M4 výr.č. 37304. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený v marci 1988, prvý let s československou posádkou absolvoval v júni toho istého roka. Od augusta 1988 bol zaradený do služby k 6. sbolp Přerov. Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 3704 (nuly a trojky s dvoma deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo prvým dvom čísliciam (= číslo série) plus štvrtej a piatej číslici (= číslo lietadla v rámci série) výrobného čísla.

V auguste 1991 došlo k zrušeniu 6. sbolp a 3704-ka bola prevedená do stavu 20. sbolp.
Po rozdelení Česko-Slovenska sa stroj od januára 1993 stal súčasťou výzbroje AČR. Naďalej ostal v stave 20. sbolp a následne 32. ztl. Tu niesol znak jednotiek (20/32) a tiež znak 1. letky. V priebehu služby dostal ďalej do stredu kýlovky veľké biele taktické číslo „44“ a na vrchol kýlovky menšie biele kódové označenie „NA-1D“.
V januári 1995 prišla k útvaru technika od zrušeného 30. bilp Pardubice. Všetky prevádzkované Su-22 boli prevedené do stavu 2. letky. Pri tejto reorganizácii bol na 3704-ke zmenený znak 2. letky a na vrchole kýlovky menšie žlté kódové označenie „NA-2C“.
Posledný let tohto stroja v AČR sa uskutočnil januári 2002. Následne bol uložený na letisku v Přerove a v roku 2010 odpredaný do Jemenu.

Kamuflážna schéma č. 5
Prvým strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 5 je československý Su-22M4 výr.č. 34205. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Bol vyrobený v máji 1987 a do ČSSR dodaný v rozmontovanom stave. V období júl-august 1987 bol zmontovaný a zalietnutý v Hradci Králové.
Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 3405 (trojky a nuly s dvoma deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo prvým dvom čísliciam (= číslo série) plus štvrtej a piatej číslici (= číslo lietadla v rámci série) výrobného čísla.
V septembri 1987 bol zaradený do služby v 20. sbolp v Náměšti nad Oslavou.
Po rozdelení Česko-Slovenska sa stroj od januára 1993 stal súčasťou výzbroje AČR. Naďalej ostal v stave 20. sbolp a následne 32. ztl. Tu niesol znak jednotiek (20/32) a tiež znak 2. letky.
Posledný let tohto stroja v AČR sa uskutočnil októbri 1996. Následne bol uložený na letisku v Přerove a v roku 2010 odpredaný do Lotyšska, kde je exponátom múzea na bývalom sovietskom vojenskom letisku v meste Tukums.

Ďalším strojom predstavujúcim kamuflážnu schému č. 5 je československý Su-22M4 výr.č. 40717. Pri jeho výrobe bolo dodržané pravidlo pre priradenie čísla varianty kamuflážnej schémy ku konkrétnemu stroju na základe posledného dvojčíslia výrobného čísla.
Na bokoch trupu mal cez šablónu nastriekané žlté evidenčné číslo 4017 (nuly s dvoma deliacimi mostíkmi) ktoré zodpovedalo prvým dvom čísliciam (= číslo série) plus štvrtej a piatej číslici (= číslo lietadla v rámci série) výrobného čísla.
V júli 1989 bol zaradený do služby v 20. sbolp v Náměšti nad Oslavou. Od polovice roka 1992 niesol znak jednotky a do stredu kýlovky dostal veľké biele taktické číslo „38“ a na vrchol kýlovky menšie biele kódové označenie „NA-2E“.
V októbri 1992 bola 4017-ka prelietnutá na leteckú základňu Malacky-Kuchyňa a po rozdelení Česko-Slovenska sa od januára 1993 stala súčasťou výzbroje letectva OS SR.
Stroj bol zaradený do stavu 3. sbolp, od októbra 1995 do októbra 2001 33. stíhacie bombardovacie krídlo.
V lete 1994 dostal stroj z oboch strán na kýlovku veľké taktické označenie bielym písmenom „P“ a na bok trupu pod kokpit bol z oboch strán nastriekaný emblém 3. LZ.
V roku 1999 bol po revízii v LO Trenčín odpredaný do Angoly. Zákazníkovi bol dodaný v rozobratom stave a po zmontovaní tam dostal nový, tzv. „trenčiansky“ kamuflážny náter vzor č.2 (trojfarebný).